Lili:
Na rohu 55 do mňa narazil nejaký idiot na bicykli . „ Au “. Zakričala som nahlas. „Bože prepáč “. ospravedlňoval sa chalan. „ Nevidel som ťa “.
chalan sa stále ospravedlňoval. „ A na čo máš potom oči “? hnusne som odpovedala. „ Ešte raz prepáč , nechcel som“. Povedal úprimne . „ Dobre v poriadku , ale nabudúce dávaj lepší pozor OK“? „ Dobre budem“. rýchlo to povedal a pomohol mi vstať. Ruku mal veľmi studenú, čo som nechápala, lebo bolo +30 stupňov , ale napriek tomu bolo veľmi zamračené a isto o chvíľu príde búrka.
„Máš šťastie že to nie je nič vážne, lebo môj otec by ťa zabil “.povedala som. „ Fiha, tak to musíš mať riadneho otca“. Povedal bojazlivo. „ Nie, nie. Môj otec je viceprezident , vieš? A keby sa mi niečo stalo budú o tom články a otec by sa zbláznil , že by ho to mohlo ohroziť , v tom aby sa stal prezidentom“. Vysvetľovala som mu to. „ Aha tak už chápem“. „ No radšej by som mal zdrhnúť, keby si mu zavolala a o päť sekúnd by tu boli poliši“. „ Nie nemusíš zdrhať nezavolám otcovi ani polišom , veď to nič nie je“. „Tak ďakujem“. Ďakoval zatiaľ nemenovaný chlapec. „Mimochodom som Bill“. „Ja som Lili“. Keď som to povedala konečne som si začala všímať jeho postavu. Bol krásny. Bill bol vysoký o pol hlavy vyšší ako ja. Mal hnedé oči a veľké pery. Za účes mal ježka a na sebe sivé tričko a modré rifle. „ Prepáč , ale už by som mal ísť“ . povedal. „ Oh“. Povedala som smutne. „ Tak ahoj“. Povedal to tak ako by bol veľmi rád že sa ma už konečne zbavil. „ Ahoj“. Napokon som odvetila. Odrazu akoby svojím odchodom privolal dážď. Hoci som to aj predpokladala.
